Multikulti? Ďakujem neprosím..

Autor: Grácz Ján | 15.9.2011 o 14:40 | (upravené 15.9.2011 o 14:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  98x

Multikultúrny príbeh začal na dovolenke s frajerkou v Egypte. Štvorhviezdičkový hotel, all inclusive a väčšina hostí sú naši bratia z Ruska. Čakáte príbeh o vodke a neprispôsobivých Rusoch? Omyl, moje trpkosladké stretnutie s inou kultúrou začína (chvalabohu až) tri dni pred koncom nášho pobytu. Ramadán končí, vačšina Rusov odchádza (neskôr som pochopil aký to bol rozumný krok) a namiesto nich prichádzajú arabskí rekreanti z okolitých krajín..

 

Prv než si prečítate nasledujúce riadky považujem za vhodné oznámiť cteným čitateľom, (ak vôbec tento článoček bude nejakých mať) že nie som rasista ani xenofób, rád spoznávam iné kultúry a zvyky. Je mi jasné a som ochotný pochopiť, že to čo je normálne pre inú kultúru, než je tá naša, može byť pre nás minimálne dôvodom na prevracanie očí a pritom vlastne o nič nejde ... ale všetko má svoje hranice.

Prvé stretnutie s arabskou kultúrou sa odohralo v hotelovej jedálni. Hneď na úvod pôjdeme spolu na povalu bez rebríka. Arabskí spolurekreanti nemali žiadnu kultúru stolovania a bohapusto plytvali jedlom. Nebolo žiadnou zvláštnosťou, aby si osemročné dievčatko naložilo na tanier tolko, že by to nemal šancu zjesť dospelý chlap a samozrejme nikto sa nenamáhal ho usmerniť. Keď dojedli, čašníci mohli rovno vymeniť obrus, lebo tí, ktorí tam sedeli hrali nepísanú spoločenskú hru s jediným pravidlom, netrafiť sa do taniera. Že boli pri stolovaní hluční (ako naši cigáni keď sa stretnú) je na mávnutie rukou a neberiem to tragicky. Tragédiou ale je, ak mama povie čosi svojim dvom deťom tie sa rozbehnú s krikom ku stolu s pečivom a naspäť k mame, pričom každé decko nesie tri žemle. Chlapcovi jedna z nich padá na zem, pozerie na mamu a spadnutú žemlu zodvihne zo zeme odnesie medzi ostatné a prinesie novú a matka? Nereaguje. Dieťa chápe, že žemla zo zeme je „špinavá" a nemala by sa preto jesť a preto ju vymení za novú, pričom „špinavú" vráti medzi ostatné avšak jeho mama, ktorá to celé videla rovnako ako my, namiesto napomenutia a usmernenia sa s kľudom angličana napcháva ďaľej polievkou. „No vedúca" hovorím frajerke „budeme my chodiť na raňajky v predstihu medzi prvými."

Neostalo iba pri jedálni, „kultúra" prenikla aj na pláž a do hotelových bazénov v podobe plastových pohárikov a papierov, v ktorých boli balené nanuky. Pripomínam, že po dobu osem dní kedy bolo najviac hotelových hostí z Ruska som nevidel JEDEN plastový pohár, alebo papier od nanuku. Teraz sa s nimi akoby arabské vrece roztrhlo.

Zmenila sa skladba večerného programu čo opäť do istej miery chápem, lebo Arabi boli vo vačšine. Keď to ale rozmeníme na drobné moje pochopenie sa vytráca. Predtým sme mali medzi „európskou" zábavou aj kvapky arabskej kultúry. No problem. Po výmene Rusov za Arabov to bolo bez ohladu na európskych hostí výsostne celé Arabské. Zdám sa vám zaujatý?

Mimo témy, ako „kultúrne predjedlo" bolo každý deň otrasné karaoke, ktorým nás každý večer obšťastňoval „spevák", ktorého som podľa hlasového prejavu nazval „El Mosquito". Bez srandy, Habera by z neho dostal anafylaktický šok a vytrhal si s penou v ústach všetky vlasy. Rytmus by asi prvý raz ostal bez slov, lebo by nemal čo vypichnúť, toto bolo úplne celé zle. Samozrejme, El Mosquito presvedčený o svojom hlasovom fonde si vyberal iba songy od Sinatru, Wiliamsa, Presleyho atď., Anorketický narcis bez štipky sebareflexie spievajúci cez nos tragikomicky presvedčený sám o sebe. To že komolil slová bolo najmenším prečinom v jeho audio sadizme.

Brušnú tanečnicu chápem a viem vstrebať, bez toho to asi naozaj nejde. Navyše tá naša mala naozaj peknú postavu ak si odmyslím tvár. Čo ma ale naozaj dostalo do kolien bolo keď nám po tretí deň po sebe (po výmene vlajok) poslali na pódium chlapa v dvoch až troch sukniach. Vyšiel na pódium, hudba začala hrať a feši sa začal aj s milými sukňami točiť. Trinásť až patnásť minút. Jedným smerom. Rovnakou intenzitou. Sem tam nejakú sukňu vyzliekol a točil nad hlavou. Arabi čapkali, európania čakali a moje EEG nadobudalo tvary ranného štádia spánku. Hviezdy na oblohe boli posledné tri noci neobyčajne zaujímavé.

Čerešničkou na torte bola hotelová diskotéka, kde bola klubová hudba vypeckovaná hluchým DJ do tej miery že tam bolo nepríjemné byť pridlho. O pol druhej v noci sa rozrazia sa dvere vojdú mladé Arabky v obtiahnutých rifliach a za nimi ich Ommy. Ommy si na rukách spokojne potriasala dieťa, ktoré nemalo ani rok, vystrašené otvorené veľké čierne oči a doširoka s nimi pozeralo čo sa to deje.

Na záver? Nie, nemyslím si, že všetci Arabi sú takíto! Veď medzi nimi bola aj jedna podozrivo slušná a tichá rodina ktorá stolovala podobne „trápne" ako ostatní Európania. Neplytvala jedlom a nezanechávala po sebe smetisko. Pri plážovom volejbale som sa ale náhodou dozvedel, že hlava tejto rodiny sa „nakazila" odpornými západnými zvykmi  v Nemecku kde dlhé roky robí špičkového očného chirurga. Z toho pána sa však nestal Nemec, ktorý by zavrhol alebo sa hanbil za svoje Arabské korene. Bol to Arab každým centimetrom akurát prebral z inej kultúry to dobré ...a to by mala byť podstata multikulturalizmu. Plytvať potravinami, nechávať po sebe spúšť  by malo byť v každej kultúre chápané rovnako.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?